Túto zaujímavú postavu nám prihral hokejbalový život do cesty viackrát. Môžeme povedať, že išlo o viacero etáp, ktoré nás s týmto menom priamo spojili.

Tá prvá

bola počas nášho pôsobenia v Petržalskej lige. Jano Tarnai pôsobil ako gólman chytajúci za Krtov a Fevru. Nikdy nebol chladná hlava, veľakrát sme boli svedkami toho, ako v drese počas zápasu, ktorý nebol ešte celý odohratý cez prestávku odhadzoval brankársku výstroj a prehlasoval, že končí s hokejbalom, aby o 10 minút opäť stál v bráne, lebo ho spoluhráči ukecali. Toto k športu patrí, emócie, každý chce vyhrávať… Poznáme to 🙂 Veľa zápasov nám neskôr po skončení kariéry gólmana odpískal aj ako rozhodca.

Druhou

významnou a spoločnou etapou s Devilsom bola pre nás Senecká liga. Do tohto rajónu ho stiahol nebohý Ján Pšenko, ktorý ligu viedol a pískal. Jano sa stal v Senci rozhodcom a neskôr ju prevzal ako vedúci súťaže. Toto bol jeden z mnohých dôvodov, prečo sa najprv niektorí, neskôr aj celý tím do ligy premiestnili. Liga zažila počas jeho pôsobenia nevídaný progres. K domácim borcom sa začali pridávať hráči a tímy zo širšieho okolia a niekoľko ročníkov po sebe sa určite jednalo o najkvalitnejšiu regionálnu ligu na Slovensku. Mala poriešené pravidlá hosťovaní, sily boli rozložené rovnomerne a nebola núdza o kvalitné zápasy. Liga mala v top časoch až 14 účastníkov, veľa kvalitných borcov.

Ako sa hovorí, všetko má svoj koniec. My sme v lige vydržali do ročníka 2015/16, keď sme neslávne skončili pre problémy so zložením kádra. Jano potiahol ešte jeden ročník, konkrétne 2016/17 bol jeho posledný. Ako vedúceho, aj ako rozhodcu, v tom ročníku po boku Jožka Kollára, Denisa Markoviča a Vlada Malovca. Táto sezóna pomyslene ukončila Seneckú ligu. Po Janovom odchode nastal masívny odliv tímov, ročník 2017/18 bol totálnou fraškou. Voda na mlyn Malokarpatskej lige v Pezinku, ale to už je iná pesnička.

Zhrňme si to podstatné.

Jano Tarnai – jeden z mála ľudí, ktorí sa vedeli na 100% obetovať hokejbalu. Pre vašu predstavu, sú to stovky odpískaných zápasov, radosti a starosti spojené s riadením súťaže, zabité víkendy. Problémové situácie vedel s nami riešiť či už v práci, alebo doma v kuchyni pri káve a v čase osobného voľna. Desiatky víkendov po sebe obetovaných hokejbalu. V čase leta pridal ešte turnaj “Pšenkov memoriál”. Bol inovátorom, ako prvý prišiel s nápadom umiestniť Gopro kamery na prilby a natáčať „problémové“ zápasy. Skrátka klobúk dolu. To, čo dokázal, nebola náhoda. Sme radi, že sme mohli byť súčasťou tohto príbehu. Jano už dnes od hokejbalu “oddychuje”. My mu týmto chceme poďakovať za parádne časy, super prácu a prínos pre náš šport. Touto cestou ho všetci srdečne pozdravujeme !

Prvá snímka je z 28.9.2008 z nášho zápasu proti Playboy Senec. Druhá z 24.11.2012 zo zápasu proti Pavúkom Pezinok.

Pridaj komentár